Od narodenia Marilyn Monroe uplynula storočnica

Los Angeles/Bratislava 1. jún (TASR) - Jej krátka sláva ju udržala na výslní celé desaťročia, dlho po tom, ako ostatné hviezdy už dávno vyhasli. Marylin Monroe bola žena plná paradoxov. Sex symbol, ktorý nenašiel šťastie v láske. Herečka, ktorá bola vždy prestrašená, keď mala vystúpiť pred verejnosťou. Žijúca legenda i umelo živený mýtus, za ktorým sa ukrýval psychický stroskotanec.

Napriek rozvrátenému detstvu dosiahla veľa a prebojovala sa k svetovej sláve. Podarilo sa jej to tvrdou prácou a prirodzeným šarmom, aký z nej vyžaruje aj v menej hodnotných hollywoodských produkciách. Jej prítomnosť na filmovom plátne 15 rokov rozosmievala a rozplakávala milióny ľudí na celom svete. V pondelok 1. júna uplynie od narodenia americkej herečky a modelky storočnica.

V 50. rokoch účinkovala v mnohých komerčne úspešných filmoch, medzi ktoré patrili napríklad Páni majú radšej blondínky (1953) a Niekto to rád horúce (1959). Za stvárnenie hlavnej úlohy v druhom z nich získala Zlatý glóbus, najvýznamnejšie ocenenie svojej kariéry. Jej filmy zarobili 200 miliónov dolárov, čo v súčasnom prepočte zodpovedá zhruba dvom miliardám. V súkromí však neustále bojovala o šťastie, pričom zápasila s depresiami a závislosťou od liekov, čo viedlo k jej, dodnes nie úplne objasnenej, predčasnej smrti.

Marilyn Monroe sa narodila 1. júna 1926 v Los Angeles ako Norma Jeane Mortensonová, priezvisko získala jej matka Gladys po druhom sobáši. Väčšinu svojho detstva a dospievania sa predstavovala ako Norma Jeane Bakerová - išlo o priezvisko prvého manžela jej matky. Podľa životopiscov bol však skutočným otcom slávnej herečky nadriadený v práci, s ktorým mala Gladys pomer.

Budúca filmová hviezda mala od začiatku sľubné prepojenie s Hollywoodom. Narodila sa v čase veľkého rozmachu filmového priemyslu v južnej Kalifornii a jej matka pracovala ako strihačka pre spoločnosti, ktoré spracovávali nasnímané kotúče zo štúdií.

Krátko po narodení bola Norma Jeane umiestnená do pestúnskej rodiny, kde až do svojich siedmich rokov vyrastala v prísnej domácnosti. Potom niekoľko rokov bývala u svojej matky, avšak tá začala trpieť duševnou chorobou a väčšinu zvyšku života strávila v rôznych ústavoch. V dôsledku toho bola Norma Jeane zverená viacerým pestúnom, príbuzným a istý čas žila aj v detskom domove. Predpokladá sa, že v tomto období sa stala obeťou sexuálneho obťažovania alebo zneužívania.

Rozviedla sa v septembri 1946 a podpísala krátkodobú zmluvu so spoločnosťou Twentieth Century-Fox, pričom si zvolila umelecké meno Marilyn Monroe podľa broadwayskej herečky Marilyn Millerovej s použitím rodného priezviska svojej matky. Po niekoľkých malých úlohách vo filmoch spoločností Fox a Columbia sa opäť ocitla bez práce a vrátila sa k modelingu. Nahá fotografia v kalendári jej vyniesla úlohu vo filme Scudda Hoo! Scudda Hay! (1948), po ktorej nasledovali ďalšie menšie úlohy.

V roku 1950 si zahrala malú úlohu bez uvedenia v titulkoch vo filme Asfaltová džungľa, vďaka čomu dostala obrovské množstvo listov od fanúšikov. Úloha vo filme Všetko o Eve (1950) jej vyniesla ďalšiu zmluvu so spoločnosťou Fox a veľké uznanie. V slede filmov, medzi ktoré patrili Legalizujme to (1951), Hniezdo lásky (1951), V osídlach noci (1952) a Niagara (1953), sa vďaka imidžu „bohyne lásky“, ktorý jej vytvorilo filmové štúdio, vypracovala na hlavnú hviezdu.

Vďaka úlohám vo filmoch Páni majú radšej blondínky (1953), Ako sa vydať za milionára (1953) a Niet nad šoubiznis (1954) jej sláva neustále rástla a rozšírila sa do celého sveta. Marilyn Monroe sa stala predmetom bezprecedentného obdivu verejnosti. V januári 1954 sa vydala za bejzbalovú hviezdu Joea DiMaggia, čo vyvolalo nesmierny mediálny rozruch. Vo februári vycestovala do Ázie, kde pod záštitou benefičnej organizácie počas štyroch dní spievala pre viac ako 60.000 príslušníkov americkej Námornej pechoty.

Keď sa jej manželstvo s DiMaggiom o necelý rok skončilo, začala byť so svojou kariérou čoraz nespokojnejšia. Neskôr absolvovala lekcie herectva u Leeho Strasberga v New Yorku. Vo filmoch Slamený vdovec (1955) a Autobusová zastávka (1956) sa začala presadzovať ako talentovaná komička.

V roku 1956 sa vydala za dramatika Arthura Millera a na krátky čas sa stiahla z filmového plátna, hoci si zahrala po boku Laurencea Oliviera vo filme Princ a tanečnica (1957). Kritikmi bola po prvýkrát ocenená ako seriózna herečka vo filme Niekto to rád horúce (1959), ktorý jej vyniesol Zlatý glóbus. Excelentná a aj po rokoch svieža komédia vyniesla rovnaké ocenenie hercovi Jackovi Lemmonovi a režisérovi, scenáristovi a producentovi Billymu Wilderovi. Obaja boli nominovaní aj na Oscara, sošku však získali len kostýmy.

Poslednou snímkou Marilyn Monroe bola dráma Mustangy (1961) podľa Millerovho scenára. Ich manželstvo sa počas nakrúcania rozpadlo. V roku 1962 začala Monroe natáčať komédiu Something's Got to Give (Niečo sa musí stať). Na pľaci však často chýbala zo zdravotných dôvodov a v máji sa v newyorskej Madison Square Garden zúčastnila na slávnostnom galavečere, kde predviedla legendárne vystúpenie s piesňou Happy Birthday, Mr. President k 45. narodeninám prezidenta USA Johna F. Kennedyho, s ktorým údajne mala ľúbostný pomer. Štúdio ju v júni z rozpracovaného filmu prepustilo. Hoci ju neskôr opäť prijali, projekt zostal nedokončený.

Po dvoch mesiacoch, ktoré strávila takmer v úplnej izolácii, Marilyn Monroe zomrela 4. augusta 1962 vo svojom dome v Los Angeles na predávkovanie sa liekmi proti nespavosti a úzkosti. Mala 36 rokov. Jej smrť bola označená za „pravdepodobnú samovraždu“ a tento záver podporovala aj herečkina minulosť spojená so závislosťou od liekov a predchádzajúcimi pokusmi o samovraždu. Niektorí sa však domnievali, že bola zavraždená tajnými službami po tom, ako pohrozila, že odhalí svoj vzťah s bratmi Kennedyovcami (hovorilo sa, že mala pomer aj s ministrom spravodlivosti Robertom F. Kennedym), alebo že disponovala informáciami spájajúcimi týchto mužov s organizovaným zločinom. Hoci neexistujú dostatočné dôkazy na podporu týchto tvrdení, konšpiračné teórie pretrvávajú do súčasnosti.